Osídlenie
Krajina Rimanov dostala meno od Grékov podľa kmeňa Italov, s ktorými sa stretli na juhu Apeninského polostrova. Prvé stopy života ľudí pochádzajú z 20. až 15.tisícročia pnl., početnejšie sú však od 5.tisícročia pnl. O pôvode najstaršieho obyvateľstva nevieme nič určité; kultúru usadlíkov z úrodných nížin spred 2.tisíc rokov pnl. nazývame terramarnskou a kultúru ľudu doby železnej (od r.1000 pnl.) villanovskou. Taliansko 6.stor pnl. obývala pestrá zmes kmeňov; a jej budúci páni boli ešte barbari, prišelci zmiešaní s terramarnskými a villanovskými obyvateľmi: Ligurovia boli na SZ pobreží (okolie Janova), Sikeli a Sikani na Sicílii, , v strednej Itálii to boli kmene Italikov (Umbrovia okolo horného Tiberu, Sabellci, Kampánci a najdôležitejší Latinovia). Severne od Ligurov v Pádskej nížine sa neskôr usídlili Galovia (čiže Kelti), východne Veneti v oblasti dnešných Benátok. Na Sicílii a Sardínii žili semitskí Kartáginci. Z pohľadu historika bol pre Rím rozhodujúci vplyv dvoch národov: Etruskov na SZ a všadeprítomných Grékov.
Etruskovia
Do dejín Itálie vstúpili asi v 8.stor. pnl. Obývali územie od Álp po Tiber, v 6.stor. pnl. ovládli tretinu polostrova s početnými osídleniami od Korziky po Jadran (dnešná Tarquinia, Capua, Pisa, Perugia, Florencia, Bologna, etc). Stavali mestá s pokročilou architektúrou (Italikovia mali vtedy drevené chatrče), veľkolepé hrobky s maľbami, boli zruční šperkári, sochári, remeselníci, roľníci, námorníci a vojaci. Rimania od nich prebrali technológie, symbol zväzkov prútov so sekerami /fasces/, purpurovú tógu, zápasy gladiátorov, veštenie a množstvo bohov. Výboje Etruskov obmedzovali Gréci, federácia etruských kráľovstiev sa rozpadla po námornej bitke pri gréckom polis Kúmy /Kýmé, Cumae/ r.474 pnl. Vyše sto rokov si udržali len kultúrnu prevahu. Zanechali nám dve záhady: nevieme odkiaľ pochádzajú a napriek 10.000 dokumentom, rozlúštenému písmu (vyvinuté zo starej gréckej alfabety) nerozumieme jazyku/ reči Etruskov.
Gréci
Obývali talianske pobrežie min. od 8.stor. pnl., keď prebiehala veľká kolonizácia. Totiž ich ideálom bola polis eusynopta, nepreľudnená obec. Prvé vznikli Kúmy, vysťahovalci z Kúm po dni plavby založili Nea polis- Neapol. Ďaľšie boli Massalia- Marseille v Lionskom zálive, ostrov Capri, Region, Taras, Tarent, Sybaris, Krotón (Pytagoras tu žil) a mnohé iné. Najdlhšie sa udržali osady na Sicílii zoskupené v silnej aliancii: Selinus, Akragas (Empedokles), Messana, Syrakúzy (Archimedes), etc. Prítomnosť tak vzdelaného a civilizovaného národa pomohla ostatným rýchlejšie prekonať štádium „barbarov“. Gréci im odovzdali písmo, divadlá, chrámy, božstvá, olivy a hrozno, politickú vyspelosť a umelecké poklady. Keď už Rimania boli pánmi sveta aj Acháje, stále trpeli, mysliac si, že nedokážu prekonať grécke umenie.
Doba kráľovskár.753- 510 pnl.
Toto obdobie dejín nie je dostatočne podložené historickými prameňmi, preto sa doplňuje tradičnou (nepotvrdenou) verziou. Podľa tradície Rím založili Romulus a Remus v r. 753 pnl. Romulus sa stal prvým kráľom, rozdelil ľudí na dve skupiny: tých v nižšom postavení nazval plebejci /pleo- množstvo, plebs- ľud/ a bohatšiou vrstvou boli patricijovia /patres- otcovia/. Vytvoril sociálne previazanie; plebejcov dal pod ochranu patricijom a plebejci im boli recipročne zaviazaní /patronát; patrón a klient/. Patricijov rozdelil na tri kmene /tribus/, každý mal desať skupín rodov /curia/, na čele rodu stál starešina /principes/. Príslušníci rímskeho národa sa schádzali podľa kúrií na zhromaždeniach, nazvaných comitia curiata (čiže rímski občania boli len patricijovia). Poradným orgánom panovníka sa stal 100členná rada starších- senát. Časť pôdy /hereditum/ pridelil ľuďom, ostatná zostala v kolektívnom vlastníctve /ager publicus/.
Romulovi nástupcovia: Numa Pompilius, Tullus Hostilius, Ancus Marcius, Taquinius Priscus (bol Etrusk). Za šiesteho kráľa Servia Tullia rozpory medzi dvoma vrstami obyvateľov vyústili do prevratu a reorganizácie kráľovstva. Nová ústava, pripisovaná vládcovi Tulliovi, utvorila nové zhromaždenie ľudu, kde mali prístup bez ohľadu na pokrvné zväzky patricijov. Zaviedol úrad cenzora, ktorý rozdelil ľudí do piatich skupín prihliadnuc na majetok; každá skupina mala za úlohu postaviť určitý počet vojenských jednotiek /centúrií/. Občania sa začali zvolávať podľa centúrií a každá trieda mala rovnaký počet hlasov ako centúrií- vznikli comitia centuriata. Tento systém vyvolával zdanie demokracie, ale najbohatšia trieda mala viac hlasov ako všetky zvyšné dokopy- timokracia. Senát si zachoval svoju funkciu, rozrástol sa na 300 členov (za Caesara mal 900 členov, boli menovaní postupne kráľom, cenzorom, diktátorom). Reformy Servia Tullia umožnili prechod od rodového zriadenia k štátu. On sám padol rukou vraha, nastúpil posledný siedmy kráľ Tarquinius Superbus, ktorý si znepriatelil ľud až natoľko (nútil občanov pracovať na stavbách, zneužíval právomoci), že ho r.510 pnl. vypovedali z Ríma, zrušili kráľovský titul a odmietli každý budúci pokus o absolutizmus. Začalo sa obdobie rímskej republiky.